STARÝ SMOKOVEC – Stereoskopické fotoaparáty a meoskopy, ktoré zobrazovali 3D obraz už začiatkom 60. rokov minulého storočia, historické kamery, ale i vyše storočnú premietačku detských filmov osvetľovanú petrolejkou či také skvosty, akými sú Divaldove fotografie alebo Weinczillerove kamery, nájdete v Múzeu tatranskej kinematografie a fotografie v starosmokoveckej Vile Alica.
Expozíciu otvorili iba minulý piatok, rozdelená je do dvoch častí. „Prvá je venovaná osobnostiam, ktoré pôsobili vo Vysokých Tatrách. Priekopníkom tatranskej fotografie, najmä krajinkárskej, bol Karol Divald, ktorý fotografoval v druhej polovici 19. storočia, ateliéry neskôr po ňom prebrali jeho synovia, takže určite sa naša zbierka osobností rozrastie aj o ďalších Divaldovcov,“ hovorí Michal Machala, riaditeľ neziskovej organizácie Pro Meliori zo Svitu a autor scenára muzeálnej expozície. Spolu s banskoštiavnickým rodákom, ktorého krajinkárske fotografie a mestské panorámy v tých časoch vzbudzovali senzáciu, sa návštevníkom pre začiatok múzea rozhodli priblížiť aj ďalšie dve osobnosti – filmára a horolezca Juraja Weinczillera a fotografa Milana Legutkeho. „Nechceli sme priniesť iba informácie o tom, kedy a kde sa narodili alebo čo nakrútili či nafotili, ale skôr sme sa zamerali na to, aby sme návštevníkom priniesli také spomienky na tieto osobnosti, prostredníctvom ktorých by ich mohli hlbšie spoznať a nazrieť do ich vnútra. Texty sú spracované formou výpovedí ich najbližších a spomienok. Napríklad blízky priateľ Juraja Weinczillera, pán Končok, mu k 50. narodeninám zložil básničku, v ktorej zachytáva celý jeho život. Myslím si, že po jej prečítaní si človek o ňom urobí aj inú mienku ako len tú, že bol dokumentarista a pôsobil vo Vysokých Tatrách,“ dodáva Machala.
V tejto časti expozície návštevníci nájdu hlavne predmety, ktoré týmto osobnostiam boli blízke a techniku, s ktorou pracovali, nechýbajú ani ukážky z ich tvorby. „Napríklad od Divalda sú tu originály jeho fotografií z konca 19. storočia, ktoré sa nám podarilo zohnať na aukciách, od Weinczillera rukopis jeho scenára k dokumentárnemu filmu, kde vidno, že už v tej dobe v Tatrách riešili rovnaké problémy ako dnes a od Legutkeho originály jeho fotografií a knihy, ako i trofej, ktorú získal v Taliansku na fotografickej súťaži a bola jedným z jeho prvých medzinárodných ocenení,“ konkretizuje riaditeľ neziskovky.
Druhá časť expozície návštevníkom priblíži profesionálnu i amatérsku techniku. „Snažili sme sa ju zostaviť tak, aby tu boli prístroje a zariadenia, ktoré boli využívané v Tatrách od 19. až po 21. storočie. Pekne vidno éru československých ako i ruských fotoaparátov, taktiež máme niekoľko kusov techniky zo zahraničia, ktorá sa v tej dobe zháňala ťažšie. Sú tu aj exponáty, ktoré možno pripomínajú oveľa staršiu dobu ako tú, v ktorej vznikli, no je zaujímavé, že niektorí nadšenci fotografie s týmito fotoaparátmi dodnes fotografujú a nevedia si ich vynachváliť. Po Jurajovi Weinczillerovi máme napríklad dve šestnásťmilimetrové kamery, jedna je ruskej a jedna československej výroby, ale na fotkách vidíme, že používal Bolexku, ktorá bola zo západnej Európy,“ vraví Machala. Okrem fotoaparátov a kamier návštevníci nájdu v minimúzeu i premietaciu techniku, kuriozitou je napríklad funkčná ručná premietačka na detské filmy zo začiatku 20. storočia. „Bola osvetľovaná nie žiarovkou, ale petrolejovou lampou a je z nej vyvedený komín, ktorým zvyškové svetlo a čmud z petrolejky odchádzal von,“ predstavil Machala jednu z množstva zaujímavostí, ktoré expozícia momentálne ponúka. „Možno si niektorí spomenú aj na meoskopy, ktoré zobrazovali 3D fotografiu už niekedy v 60. rokoch minulého storočia. Do nich sa vkladali kotúčiky, kde sú vždycky v páre diapozitívy a nám sa v Čechách podarilo zohnať aj také, kde sú zachytené Vysoké Tatry, ale aj Ždiar z čias len drevených dreveničiek, taktiež je tam niekoľko záberov prírody z Nízkych Tatier,“ vyratúva Machala.
Vystavené exponáty si návštevníci môžu nielen pozrieť, ale i vyskúšať. „Asi najvzácnejšie je, keď si rodičia s deťmi budú môcť prostredníctvom nich zaspomínať na svoje fotografické začiatky alebo na svoje detstvo,“ netají sa Machala. Do budúcna podľa jeho slov plánujú rozšíriť expozíciu o ďalšie novinky. „Naša vízia je, že by sme vytvorili kompletnú zbierku osobností, ak sa bude dať. Vo Vysokých Tatrách však máme aj veľa osobností súčasnej fotografie a kinematografie, s ktorými by sme chceli naviazať spoluprácu formou prednášok, premietaní alebo diskusií a takýmto spôsobom by sme ich radi priblížili návštevníkom i obyvateľom Tatier. Takisto časom by sme na historických premietačkách chceli premietať aj pôvodné filmy z tatranského prostredia,“ prezradil plány šéf neziskovky. (pet)
TATRANSKÝ DVOJTÝŽDENNÍK 2015, 24. júna 2015, číslo 13/XXVI