Alois Chytil (1877 - 1949)

Alois Chytil sa narodil 21. júna 1877 v obci Kurovice na Morave. Mal 15 súrodencov, ale so svojou manželkou Júliou, rod. Schoberovou deti nemali. Maturoval na slovanskom gymnáziu v Olomouci v roku 1896, neskôr študoval históriu a geografiu na Filozofickej fakulte Českej univerzity v Prahe. Bol inštruktorom Obchodnej Jednoty v Brne, kde vydával vlastné noviny a od roku 1911 bol samostatným vydavateľom v Prahe. Od 1915 sa zúčastnil prvej svetovej vojny až do jej skončenia.

Bol vydavateľom adresárov, hotelových informátorov, máp, miestopisov, pohľadníc, prospektov, turistických sprievodcov a pod. Do Tatier prišiel už pred rokom 1914. V rokoch 1918 - 1919 zabezpečoval majetok Československej republiky vo Vysokých Tatrách. Po návšteve v roku 1919 so skupinou českých maliarov dal podnet na usporiadanie Tatranskej výstavy v Prahe. V tom istom roku založil filiálku svojho vydaveľstva na Štrbskom Plese. V zime 1920 dal podnet na usporiadanie prvých Zimných športových hier na Štrbskom Plese. 

Vysoké Tatry propagoval aj na výstave kúpeľníctva v Prahe (1920). Prezident Masaryk zakúpil tatranské obrazy na výzdobu zahraničných zastupiteľstiev za 40000 korún. Chytil fotografoval aj na tzv. autochromové dosky, ktoré vyrábala iba firma Lumier v Lyone. So svojimi fotkami sa zúčastnil na veľtrhoch v Paríži, Lyone, Miláne, Antverpách, Bruseli a inde. V roku 1920 vydal svoju prvú sériu 300 pohľadníc, medzi ktorými boli aj trojdielne panoramatické pohľadnice zhotovené širokouhlým objektívom. Okrem fotografií manželia prednášali o Tatrách v celej republike. V roku 1922 mu bola prenajatá budova na Štrbskom Plese, kde zriadil malý bazár. O rok neskôr dojednal s ministerstvom železníc zľavy na cestovnom tzv. Chytilove okružné lístky, spojené so zľavou u tatranských podnikateľov. 

Vydal prvú turistickú mapu Vysokých Tatier so slovenským názvoslovím, bol autorom populárnych sprievodcov Chytilov sprievodca po Vysokých Tatrách a Zimné športy a zimná turistika vo Vysokých Tatrách, vydal publikáciu Slovensko v obrazoch 1-3, z ktorých prvý zväzok doporučilo ministerstvo školstva ako vyučovaciu pomôcku. Známa je jeho publikácia Vysoké Tatry. Spolu s manželkou zostavil album fotografií so súborom krátkych článkov pod názvom Štrbské Pleso.

V Prahe vydával a redigoval dvojtýždenník Z Tater a sloven. lázní, ktoré vypĺňal z veľkej časti vlastnými článkami. Málo je známe jeho angažovanie sa v "Javorinskej otázke" vo februári 1919. Zasiahol aj proti nespravodlivému zadržiavaniu miezd robotníkov v Javorine a vystúpil aj proti odstúpeniu Javoriny Poliakom. Chytilova reakcia v Národných listoch znemožnila jeho vymenovanie za veľvyslanca vo Varšave. Spolu s manželkou bol aj organizátorom domácej výroby tatranských suvenírov z dreva, kože a keramiky na Štrbskom Plese a v Hornom Smokovci. Dve stovky autochromov premietol v roku 1925 vo veľkej sále Lucerny, kde sa ukutočnila jeho prednáška o Tatrách. V Tatrách sa Chytil zapojil v roku 1935 do pretekov FIS v klasickom lyžovaní.

Dňa 3. septembra 1939 na rozkaz nemeckej vojenskej tajnej polície bol zatknutý, ale krajský úrad v Ružomberku vrátil spisy s tým, že Chytil je nevinný. V roku 1940 žiadal Chytil o udelenie štátneho občianstva. Po skončení druhej svetovej vojny odišli Chytilovi kvôli jeho zdravotným problémom naspäť do Čiech a pôsobili v Mariánskych Lázňach. Chytil náhle zomrel u vojho brata v Prahe 12. januára 1949.