Viliam Malík
(1912 - 2012)

Narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, zažil obe vojny, február 1948 aj novembrovú revolúciu. Patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov modernej fotografie na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia. Od počiatku ho však priťahovala živá, dokumentaristická fotografia. V porovnaní s ostatnými autormi vyniká jeho tématická všestrannosť.

Narodil sa 21. 11. 1912 v Bratislave ako tretie zo štyroch detí v rodine domáceho krajčíra Karola Malíka a jeho manželky Márie, rod. Durecovej. Pochádzal z chudobných pomerov. V rokoch 1928 – 1932 študoval na obchodnej akadémii v Bratislave. Na hodinách tovaroznalectva Obchodnej akadémie získal prvé odborné znalosti z oblasti fotografie, čomu už predchádzali jeho pokusy s týmto médiom. Začal fotografovať.

Bol priekopníkom dokumentárneho filmu na Slovensku. V druhej polovici 30. rokov zachytil rôzne významné udalosti v Bratislave, ako návštevu rumunského kráľa Karola II., slávnostnú promóciu E. Beneša na Univerzite Komenského v Bratislave, odhalenie pomníka P. O. Hviezdoslava, stavbu pomníka M. R. Štefánika, otvorenie železničnej trate Púchov-Lideč, opevnenie Bratislavy na strane Petržalky v období 2. svetovej vojny a iné.

Členom združenia YMCA

Viliam Malík bol už od roku 1932 členom prestížneho Združenia fotoamatérov YMCA. Na jubilejnej výstave Slovensko vo fotografii v roku 1938 získal čestné uznanie za vystavenú kolekciu. V roku 1938 s Milošom Dohnánym získali profesora Karola Plicku pre pravidelnú spoluprácu pri vzdelávaní kinoamatérov YMCA. V roku 1939 Malíka zvolili do výboru Fotozboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) ako tajomníka a v januári 1943 sa stal jeho náčelníkom, najvyšším predstaviteľom. V roku 1946 bol zvolený za podpredsedu Zväzu československých klubov fotografov amatérov so sídlom v Prahe. Od 1. júla 1948 Malík zastával funkciu zástupcu prednostu Národnej poisťovne v Bratislave. V tejto funkcii zotrval až do svojho odchodu do Tatier.

Príchod do Tatier

V marci 1951 spolu so svojou budúcou manželkou Emíliou odišiel do Tatranskej Kotliny. Nastúpil do liečebného ústavu TBC a respiračných chorôb vo funkcii tajomníka. Dňa 22. júla 1951 utrpel ťažký úraz pri železničnom nešťastí v Studenom Potoku. Nasledovalo dlhodobé liečenie a rekonvalescencia. Od leta 1952 bol referentom pre kultúrnu a masovú prácu a od začiatku šesťdesiatych rokov referentom pre kultúrnu a sociálnu starostlivosť, ktorým zostal až kým neodišiel do dôchodku v roku 1974.

Viac ako 4000 premietaní vlastných farebných diapozitívov

Po odchode do dôchodku (1974) sa zintenzívnila jeho fotografická a prednášková činnosť. Pre pacientov a rekreantov organizoval v oblasti Vysokých Tatier prednášky a besedy. Ako prvý ich spájal s premietaním vlastných farebných diapozitívov. Uskutočnil takmer 4000 prezentácií tohto druhu. Prednášal aj pre zahraničné skupiny turistov v jazyku nemeckom a maďarskom, ktoré perfektne ovládal.

V roku 2007 získal cenu Osobnosť slovenskej fotografie za celoživotné dielo v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave. Jeho dielu a osobe bol čiastočne venovaný televízny film Štefánik sa vracia z roku 2011 režisérky Alexandry Gojdičovej. V roku 2012 v réžii Viery Čákanyovej vznikol televízny dokument z cyklu Fotografi Viliam Malík.

Viliam Malík fotografoval až do konca roku 2011. Dňa 19.1.2012 náhle zomrel v Trenčíne. V roku 2012 SLOVAK PRESS PHOTO ustanovilo cenu Viliama Malíka na podporu slovenskej novinárskej fotografie.