Karol Divald
(1830 - 1897)

Fotograf a svetlotlačiar pochádzajúci z Banskej Štiavnice. Štúdiá začal na lýceu v meste Eger, aby neskôr 17. júla 1855 vo Viedni získal magisterský diplom vo farmácii. Krátky čas pôsobil v Rakúsku vo Voralbergu a neskôr v Bardejove, v ktorom si najskôr otvoril lekáreň, aby neskôr povolanie lekárnika opustil.

V súlade s tradíciou, kúpou použitého fotoaparátu v roku 1860 si prisvojil základy fotografovania. Zo začiatku fotografoval v priestoroch Bardejovských kúpeľov, od roku 1863 v Prešove vo dvore rodinného domu Dessewffy. V kariére pokračoval v Prešove, kde sa oženil s dcérou bohatého mešťana Ľudovíta Steinhübela, Borbálou. V roku 1965 si otvoril fotografický ateliér v Prešove, neskôr aj v Starom Smokovci, Bardejove a Budapešti.

Jeho portréty, no hlavne krajinkárska fotografia a fotografie mestských panorám vo všeobecnosti vzbudzovali senzáciu. Karol Divald ako prvý vystúpil so svojim fotoaparátom na vrcholy Vysokých Tatier. V období rokov 1860 – 1880 spomedzi uhorských fotografov len tí najlepší sa odhodlali na fotografovanie v exteriéri pomocou mokrého kolódiového procesu.

V rokoch 1873 – 1879 vydal album svojich fotografií z Vysokých Tatrier. Vyhotovil aj sériu veľkých obrazov z Pienin (formát 40 x 50 cm). Vytvoril nový, úspešný typ fotografie. Fotografie z Vysokých Tatier preukázali počas veľmi dlhej doby svoju popularitu. Dali sa zakúpiť nie len v drahej fotoalbumovej verzii, ale aj samostatne a od roku 1890 sa fotografie Vysokých Tatier predávali aj ako pohľadnice.

Prvá svetlotlačiareň v strednej Európe

Pri svojej práci čoskoro narazil na problémy reprodukcie, pretože o fotokópie miest aj o krajinkárske fotokópie bol oveľa väčší záujem ako o portréty. Riešenie našiel vo svetlotlači, ktorú si osvojil v roku 1877 v Mníchove a o rok neskôr už vyhotovoval reprodukcie vo svojej tlačiarni. Svetlotlačiarenská dielňa Karola Divalda bola prvou svojho druhu v strednej Európe. Svetlotlač bola v tých časoch najdokonalejšou formou reprodukovania fotografií.

Prírodu zbožňujúci fotograf Karol Divald nevynechal ani vzrušujúcu oblast fotografovania jaskýň. Kvapľové a vápencové jaskyne začal fotografovať od roku 1880. Fotografoval Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Beliansku jaskyňu aj Aggteleckú jaskyňu (Aggtelek - Maďarsko).

Karol Divald sa medzi prvými zaoberal zvečnením pamiatok vo vtedajšom hornom Uhorsku (Slovensko). Pokrok v tejto oblasti zaznamenal práve on, keďže presné, správne a rýchle zábery fotografií v archeológii a historickej architektúre sa stali nenahraditeľným nástrojom na konci 19. storočia.

Okolo roku 1879 rozšíril svoju prevádzku aj v Budapešti. Divaldovci prevádzkovali ateliér v Budapešti do konca rokov 1920.

V roku 1890 odovzdal Karol Divald svoj rozsiahly podnik svojim synom. Syn Ľudovít prevzal Prešovský ateliér a svetlotlačiareň, Adolf prevzal ateliér v Bardejove a obchod s krajinkárskymi fotografiami. Ateliéry v Starom Smokovci Budapešti prevzal syn Karol Divald ml.

Podnik, ktorý im otec odovzdal naďalej zveľaďovali a v domácej produkcii pohľadníc sa stali najznámejším podnikom. Základom neopakovateľného úspechu v tejto oblasti boli vedomosti, zručnosti a technické vybavenie ateliérov, ktoré získali od svojho otca Karola Divalda.

Sám Karol Divald aj napriek pokročilému veku do konca svojho života fotografoval.